DoporučujemeZaložit web nebo e-shop
aktualizováno: 24.01.2024 22:48:30 

RACE  WALKING  AND  MARATHON  -  PETER  TICHÝ

                                                                              http://pefotichy.blogspot.com                         counter 

27.októbra 20012                                       Cez utrpenie ku hviezdam...

Titulok k dnešnému príspevku asi najlepšie vystihuje moje súčasné pocity, kedy si behanie či chôdzu opäť s radosťou užívam. Pri fyzicky i psychicky bolestivom trápení počas liečby zlomeniny kľúčnej kosti či prvých dvoch týždňoch rekonvalescenice som sice vedel, že radosť a dobrý pocit z behu je len otázkou času, že ma však len dva týždne po ich nájdení bude baviť behať triapol hodiny v kuse a získam piaty titul majstra SR v behu na 50km za sebou, som naozaj nečakal....Pokračovanie...

6.októbra 2012                                        Radosť z behu si treba zaslúžiť.

Vedel som, že ma pri rekonvalescencii po zlomenine kľúčnej kosti nečaká ľahký bežecký začiatok, že mi však telo za celé dva týždne nedopraje ani náznak bežeckej radosti hoci aj z úplne pomalého a voľného klusu by som neveril. Až som sa zamyslel, že konečne začínam chápať, ak niekto povie, že beh je náročný....Pokračovanie...

21.septembra 2012                              Telo si odvyká rýchlo....Ale nezabúda...

....len tak sa prebehnúť...Aké jednoduché a zároveň zložité, aspoň po siedmich týždňoch kľudu. Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, dlhšie obdobie bez behania či s tak málo pohybom ako teraz po autobusovo - bicyklovom úraze som nemal odvtedy, ako sa naučili moje nohy chodiť:-)  Pokračovanie...

5.septembra 2012                                    Už som bol asi dlho v pohode..:-)

Kto občas zablúdi na môj blog, určite si všimol, že v poslednom roku apol som naň toho moc nepísal. Niežeby nebolo o čom, naopak, toto obdobie som mal natoľko pestré, že okrem doplnenia aktualít na webovej stránke mi lenivosť viac písať už akosi nedovolila. Momentálne, keďže ma opäť trochu (dosť:-) pribzdili zdravotne problémy, som sa rozhodol  zhrnúť posledných šestnásť mesiacov...Pokračovanie

6.augusta 2012                              Nikdy svoje rozhodnutia neskôr neľutujem...

Pri príležitosti práve prebiehajúcich Olympijských hrách v Londýne som  si v rozhovore pre Žilinský večerník okrem iného v krátkosti pripomeul aj na svoje dve olympijské skúsenosti.Pred ich začiatkom so mnou počas Behu olympijského dňa detských kategórii v Žiline hodil reč Adam Abafi......Pokračovanie

 24.decembra 2011                                     Všetko je otázka priorít...

 O čo ťažšie obdobie som mal na začiatku roka a celú jar, o to viac som si beh užíval v lete až dodnes a verím, že aj čo najdlhšie budem.V marci, keď som na behanie nemal ani pomyslenie mi vo fitness+wellness centre pri cvičení chrbtice kamarát povedal: "Vieš  Peťo, môžeš mať vôľu akú chceš, konečný verdikt nám aj tak vždy vyriekne telo..".. Pokračovanie...

(29.októbra 2011)                          Sekunda, ktorú Laco žije dvadsať rokov...

Svoj blog som si začal písať pred tri a pol rokom, keď som  nemal zrovna ľahké obdobie. Bol som dlhšiu dobu bez zamestnania, naviac sa mi opäť objavili aj problémy s medzistavcovými platničkami, kvôli ktorým ma prvýkrát napadala aj myšlienka, že sa budem musieť behania vzdať.Na druhej strane, nie raz som sa presvedčil, aké dôležité je nielen v športe nevzdávať sa a veriť, že po každom daždi raz výjde slnko...Pokračovanie...

(30.júla 2011)                                         Viem, že opäť budem silný... 

Keď som pred viac ako tromi tromi mesiacmi v spomienke na svojho prvého atletického trénera v závere napísal, že len čas ukáže, či sa na štart ešte nejakého maratónu postavím, dobre som vedel, na čo myslím. Prežíval som totiž nielen zdravotne či fyzicky, ale hlavne v osobnom živote psychicky veľmi náročné obdobie....Pokračovanie...

(18.júna 2011)                              Opäť ďaľší nový začiatok s novou výzvou.....

...Zatiaľ snáď len toľko, že tak, ako som vždy rád prijímal či stále prijímam nové výzvy (už vidím ďaľšiu:-) a šiel vytrvalo za svojimi cieľmi, verím, že aj môj syn má v tomto niečo po mne...Pokračovanie...

(8.apríla 2011)                                Každý začiatok má aj svoj koniec... 

Keď som ako desaťročný chlapec prišiel v máji 1979 na štadión v Kysuckom Novom Meste na svoj prvý bežecký tréning, bral som to len ako zabitie voľného času, kým sa budem môcť prihlásiť do futbalového oddielu...Tam brali totiž až od dvanástich.Počas tých dvoch rokov som sa však aj vďaka nášmu trénerovi Jaroslavovi Srholcovi, ktorého rukami aspoň na chvíľu prešiel snáď každý môj rovesník v meste tak do atletiky zamiloval, že o “prestupe” k futbalu som už ani neuvažoval...Pokračovanie...

(24.marca 2011)                            Zranenia ma naučili svoje telo poslúchať...

Tak ako som sa ešte v závere minulého roku cítil fajn a veril, že sa mi konečne podarí absolvovať celú zimnú prípravu bez zdravotných problémov, tak som musel na začiatku tohto postupne svoje predsavzatia na rok 2011 začať korigovať...Pokračovanie

(11.januára 2011)                       Opäť zrazený k zemi. Už ani nerátam koľkýkrát.:-)

 Zdá sa, že som opäť dobehal, na ako dlho, ukáže čas. Momentálne nebehám desiaty deň a zatiaľ to po dnešnej druhej návšteve u chiroterapeuta nevyzerá, že by sa na tom v najbližších dňoch niečo zmenilo…A to som chcel od nového roku na tomto mieste vždy na konci týždňa v krátkosti zhrnúť, čo som za dané obdobie odbehal...Človek však  mieni, život mení…Pokračovanie

(30.novembra 2010)                         MS + ME v behu na 100km - Gibraltár 2010

 Trochu s odstupom času po návrate z Gibraltáru, keď som ďaľšie dva týždne ešte využil počasie a bežeckú pohodu na preteky, som sa konečne rozhodol napísať zo svojej štvrtej bežeckej stovky zopár dojmov.Práve tá Gibraltárska bola totiž po dlhej dobe podujatím, snáď prvým od SP v chôdzi 2002, na ktoré som sa cielene pripravoval a podriadil mu v sezóne všetko svoje tréningové úsilie.....Pokračovanie...  

(27.októbra 2010)                           Všetko, čo sa v našom živote deje, má svoj význam
O tom, ako veľa dokáže viera a aká dôležitá je schopnosť nevzdávať sa, ma okrem mnohých iných skúsenosti utvrdila aj tá presne spred desiatich rokov pred OH v Sydney. Aj vďaka nej možno dnes stále rád príjimam nové výzvy spoznať svoje hranice, hoci už dávnejšie sa netýkajú chôdze. Tretí rok mi je takouto výzvou bežecká 100vka....Pokračovanie...

Tak ako som s chuťou a odhodlaním na Medzinárodný maratón mieru do Košíc cestoval, tak som bol v jeho cieli aj napriek tomu, že som pred ním veril aj v kvalitnejší výkon, spokojný. Čo je pre mňa dôležité, teší ma, že ani s odstupom času nemám pocit, že by som v danej chvíli a za daných okolností nedosiahol, čo bolo v mojich silách....Pokračovanie

(30.septembra)                                         Na MMM s čistým svedomím...
Uplynulý mesiac mi dal čo sa týka spoznania svojho organizmu a možností priblížiť sa k svojim najlepším maratónskym výkonom veľa. Osobne ma teší, že som dozrel do fázy, kedy sa výkonom viac bráni môj organizmus ako hlava.
Na chuti či odhodlaní pripraviť sa systematicky
ešte aspoň na jeden kvalitný maratón mi nič neubralo
, pohybový aparát je však už po toľkých rokoch predsa len iného názoru.....Pokračovanie
(27.augusta 2010)                               Opäť chuť na rýchly maratón
Zdá sa, že moje bežecké sudičky majú so mnou predsa len ešte nejaké plány. Keď som začiatkom júna po pozviechaní sa z doteraz jedného z najťažších období dobehol do cieľa Kysuckého maratónu, napriek aspoň pre mňa prekvapivo dobrému výsledku som si nedával ďalej žiadne výkonnostné ciele....Pokračovanie

(13.augusta 2010)                      Môj prvý maratón - rovno z kúpaliska
Aj keď je to už zopár rokov, na svoj prvý bežecký maratón si spomínam veľmi dobre...Odbehol som ho totiž neplánovane a trochu nečakane aj pre mňa samého.Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo mi Rajecký maratón prirástol k srdcu a kde sa každý rok rád vraciam.....Pokračovanie

(17.júna 2010)                   Kým dokážem vstať,úder nieje stále dosť tvrdý
Po dlhšej odmlke, počas ktorej som sa hlavne kvôli svojmu synovi opäť na chvíľu vrátil k chôdzi nielen v spomienkach, ale aj aktívne, mám konečne chuť napísať aj niečo o svojom, tentokrát na rozdiel "reštartu" ani neviem už koľkému postaveniu sa zo zeme po tvrdom "direkte". Veľmi sa podobá tomu spred dvoch rokov, s nezanedbateľným rozdielom ďaľších absolvovaných cca 11tisíc kilometrov v nohách...Pokračovanie

(18.mája 2010)                   Veľké víťazstvá nikdy nie sú dielom náhody
Pred dvadsiatimi siedmimi rokmi, kedy sa Jozef Pribilinec v nórskom Bergene tešil z víťazstva na SP v chôdzi na 20km a na 1.MS v Helsinkách vybojoval striebro, som ja získal prvý žiacky titul majstra Slovenska. Určite aj tieto momenty ma v rozhodovaní, či sa mám ďalej venovať behu alebo chôdzi, dosť ovplyvnili......Pokračovanie 
 Na začiatku svojej chodeckej kariéry som mal svoj sen. Bolo ním aspoň raz prísť do cieľa chodeckých pretekov vrcholného svetového podujatia na divákmi zaplnený atletický štadión, ako som to mal na obrázkoch na stene detskej izby či sledoval pri televíznych prenosoch.....Pokračovanie
 (13.apríla 2010)                    Reštart - po štyroch mesiacoch a 5kg nadváhy 
Hoci som za posledné dva týždne po zdĺhavých zdravotných problémoch konečne zopár opatrných kilometrov s náznakom lepšieho pocitu poklusal,do uplynulej soboty som bol v optimizme zdržanlivý. Bolesť triesla síce konečne ustúpila, bolesti po natrhnutom brušnom svalstve však pretrvávajú, aj keď sú už menšie ako ešte donedávna. Teším sa však, lebo dlho som žiadne zlepšenie napriek oddychu a rehabilitáciam nepociťoval....Pokračovanie

(16.marca 2010)                     Nie vždy ide všetko podľa predstáv...
Momentálne nebehám už viac ako tri mesiace. Takú dlhú dobu som bol bez chôdze či behu naposledy pred necelými štrnástimi rokmi.Kým teraz mi však v tréningu bránia zdravotné problémy, a možno už aj motivácia, vtedy to bolo moje osobné sklamanie z výkonu na OH 1996 v Atlante, kde som na chodeckej päťdesiatke od seba očakával podstatne lepšie umiestnenie ako 32.miesto či výkon 4:10:55hod. Pokračovanie...
 (27.februára 2010)                    Úspech sa rodí v hlave, neúspech je jej zlyhaním
Naposledy som sa „vďaka“ svojim momentálnym zdravotným problémom a neobvykle dlhej tréningovej pauze vrátil k spomienkam na svoje prvé zranenie, pri ktorom som už v roku 1994 uvažoval o konci vrcholovej chodeckej kariéry. Možno sa nejaké polročné zranenie kolena s odstupom tak dlhého času zdá banálne, mne však vtedy, hlavne po ME, všetko jedno nebolo...Bolo by, aspoň pre mňa, zaujimavé si teraz čítať vtedajšie myšlienkové pochody pred a po operáciil. Alebo otázky, ktoré som si kládol a snažil sa na ne hľadať odpovede. "Má  to význam, nemá to význam, budem na to ešte mať, nebudem?" Pokračovanie...

(10.februára 2010)                              Čo človeká nezabije, to ho posilní...
Ak má byť všetko práve tak, ako je, športové sudičky sa so mnou pekne zahrávajú. To, nakoľko mi prajú a opäť ma len skúšajú, alebo už majú môjho pretekárskeho chodenia či behania dosť, ukáže čas...Momentálne mi však od začiatku roka nechcú dopriať potešiť sa ani z pár čo i len pomalých bežeckých kilometrov.Za skoro tridsaťjeden rokov, čo sa atletike venujem, som sa stretol s rôznymi zraneniami nespočetne krát. Pokračovanie...
 
 (18.januára 2010 )                          Keď sa telo bráni a začína chýbať motivácia
Koniec uplynulého roka ma v bežeckej pohode vonkoncom nezastihol, skôr naopak. Bolesti ľavého triesla, ktoré sa začali objavovať v druhej polovici októbra, ani po dvoch mesiacoch oddychu a rehabilitáciach neustúpili, navyše sa k nim pridali aj bolesti pod bruchom. Keďže po viacerých vyšetreniach na ortopédii, chirurgii či urológii po ďaľších dvoch mesiacoch lekári múdrejší stále nie sú, čakám na vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Pokračovanie...

 (8.decembra 2009)                       Ďaľší môj rok s deviatkou na konci 
Keď som sa pred rokom a pol dostal z problémov s chrbticou a po pár pomaly odbehnutých kilometroch bez bolesti opäť skúsil aj kratšie preteky, nedával som si žiadne výkonnostné ciele. Tým jediným bolo len opäť nájsť radosť zo samotného bežeckého pohybu, ktorý mi veľmi chýbal, ostatnému som nechával voľný priebeh.
Do bežeckej pohody som sa nakoniec dostal nečakane rýchlo, že sa však dostanem na úroveň, kedy budem opäť, a nie raz, rozmýšľať o prekonávaní svojich osobných rekordov by ma nenapadlo ani v najsmelších snoch.  Viac http://pefotichy.blogspot.com/2009/12/dalsi-moj-rok-s-deviatkou-na-konci_08.html
 

 (15.október 2009)                        Malokarpatský maratón - Trnava
V minulosti som v Trnave pretekal trikrát, avšak až do uplynulej nedele len na chodeckých tratiach. Prvýkrát v roku 1988 ešte ako vojak dvojročnej základnej služby v Banskobystrickej Dukle, keď som ako junior absolvoval svoju prvú chodeckú 20tku (1:36:40h). Druhýkrát o rok neskôr na Trnavskej desiatke (44:31min), poslednýkrát mesiac po Budapeštianskych ME v atletike v roku 1998 (41:46min).Minulý týždeň, tretí deň po MMM som sa rozhodol, že svoju tohtoročnú bežeckú pohodu využijem na svoju prvú účasť na Malokarpatskom maratóne v Trnave. Veril som, že aj týždeň po Košiciach som schopný podať výkon, ktorý by ma uspokojil.....Čítajte viac

(9.október 2009)                   Medzinárodný maratón mieru - Košice 
Nikdy sa pred pretekmi, kde mi ide predovšetkým o umiestnenie, nezaoberám počasím. Považujem to za zbytočné, lebo poprvé ho človek aj tak neovplyvní, podruhé všetci moji súperi majú podmienky rovnaké.
Iné to je v prípade, ak mám v úmysle dosiahnúť výkony blízke svojim osobným maximám. Vtedy dokáže byť práve počasie dosť limitujúcim faktorom a prílišná snaha môže byť niekedy viac na škodu ako na osoh.....Čítajte viac

(30.september 2009)           Na MMM opäť s vierou - žeby aj na osobák?
Na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach som štartoval doteraz dvakrát. Hneď na tom prvom v roku 2004, som, ako sa vraví, vyťažil z minima maximum a vlastne vtedy ešte viac z chodeckej ako bežeckej prípravy som si zlepšil osobný rekord na 2:27:53hod., ktorý stačil dokonca aj na titul majster Slovenka.
Odvtedy som sa síce viackrát k hranici 2:30hod. priblížil, k osobnému rekordu však viac ako vlani na Považskom maratóne na tartane v Novom Meste nad Váhom (2:29:53hod) nie.Vlani, pred mojim druhým štartom na MMM som veril, že v mojich silách zlepšiť si maratónsky osobný rekord z predchádzajúceho štartu v Košiciach je......Čítajte viac
 (1.september 2009)                             Prvýkrát je vždy len raz.....
Staškov je obec na horných Kysuciach , kde sa narodil legendárny divadelný a filmový herec Jozef Króner, ktorého si tak dobre pamätám hlavne z dabovania kreslených rozprávok, či neskôr nezabudnuteľnej postavy Kuba v rovnomernej divadelnej hre. Okrem iných významných filmových postáv stvárnil aj postavu Tóna Brtka v doteraz jedinom slovenskom oskarovom filme Obchod na korze.Staškov je však aj obec, cez ktorú sa každoročne beží Kysucký maratón z Čadce do Turzovky a späť. To má už k tomu, čo mám momentálne na mysli, trochu bližšie, veď ho od roku 2002 pravideľne behávam, pred dvomi rokmi sa mi ho po štyroch druhých miestach podarilo konečne vyhrať.Stále to však nie je dôvod, prečo mám práve k tejto obci neďaleko Čadce zvlášť príjemný vzťah........Čítajte viac

 (27.august 2009)             August - hlavne o spájaní príjemného s užitočným 
Zdá sa mi až neuveriteľné, ako rýchlo ubehol posledný mesiac, resp. obdobie odvtedy, ako som si do blogu niečo písal. Bolo to po Kysuckej desiatke, po ktorej som začal opäť cítiť bežeckú pohodu a tešil sa na Rajecký maratón o dva týždne. Ten mi vyšiel podľa predstáv, na výkon okolo 2:33hod. som si veril. Čo ma však potešilo ešte viac, je pocit, s akým som celý maratón absolvoval a to , že druhú polovicu som mal o 2:30min rýchlejšiu ako prvú.....Čítajte viac

(2.august 2009)               Kysucká desiatka na hody, nie však len hodovo.                                                    Posledný júlový víkend v Kysuckom Novom Meste, kde od narodenia žijem, patrí každoročne dvojdňovým Jakubovským hodom s bohatým kultúrnym programom. Po štvrtý krát boli ich súčasťou aj bežecké preteky Kysucká desiatka, v tomto roku zároveň aj majstrovstvami Slovenska v cestnom behu na 10km.....Čítajte viac

(17.júl 2009)                                       Každá skúsenosť je dobrá...                                                                            Je pravda, že sa občas nechám nahovoriť na všeličo a rád skúšam niečo, čo som ešte neskúsil. Páčia sa mi totiž nové výzvy a keď sa naskytne vhodná príležitosť, rád ju využijem. Takou bolo na záver mojej prvej časti sezóny, v ktorej som hlavne v poslednom období toho absolvoval dosť, 3.kolo českej atletickej ligy v Třinci a 3000m steeplechase, teda beh cez prekážky.
Ako chlapci sme si na štadióne preskakovanie alebo naskakovanie prekážok, ako sme to videli v televízii počas prenosov, skúšali. Odvtedy však, ako som sa začal serióznejšie venovať chôdzi, už nikdy. Nieto ešte vodnú priekopu. Ak, tak len skákanie cez potok v lese počas bežeckých výklusov.....
Čítajte viac

(26.jún 2009)                         Kysucký maratón - šesť dní pred 100vkou                                                              Po ročnej pauze, keď som vlani kvôli zraneniu chýbal, som sa na štart Kysuckého maratónu postavil po siedmykrát. Po piatom mieste v roku 2002, štyroch druhých miestach 2003, 2004, 2005, 2006 sa mi pred dvomi rokmi podarilo „doma“ konečne“ zvíťaziť a splniť si jedno z bežeckých predsavzatí.Tentokrát som v Čadci vzhľadom blížiaceho štartu SP a ME v behu na 100km v Torhoute, ktoré ma čakali už o 6 dní, nemal však v žiadnom prípade v úmysle bežať naplno.V posledných dňoch som sa navyše vôbec necítil dobre a preto bolo mojim cieľom hlavne sa dobre pred 100vkou naladiť. Domáci Kysucký maratón bol na to vhodná príležitosť, iný by som určite nebežal.....Čítajte viac

(9.jún 2009)                       Záhorácka dvadsiatka - kedysi sviatok....Dnes?                                  Záhorácka dvadsiatka bola kedysi nielen československým chodeckým sviatkom, ale aj sviatkom celých Búrov, ako sa familiárne hovorí Borskému Mikulášu.Uplynulú sobotu si zapísala už štyridsiatu kapitolu, pri ktorej som nechýbal ani ja, zhodou okolností v tomto roku tiež štyridsiatnik:-).O tom, že sa opäť postavím na štart hlavnej kategórie mužov na 20km, by ma pred pár mesiacmi ani nenapadlo uvažovať.Vďaka hosťovaniu v českej lige som však nejaké tréningové kilometre zamerané hlavne na techniku nachodil a tak som sa pred dvomi týždňami rozhodol, že okrem ligovej dvadsiatky v Olomouci si skúsim, keď už ide o jubilejný ročník práve tej Záhoráckej a zároveň aj o M-SR, ešte jednu.....Čítajte viac  
 

(26.máj 2009)                                   23.máj 1979 - 23.máj 2009 = 128911km                                                                           Nikdy som si nepotrpel na oslavy narodenín, hoci aj okrúhlych, aké som napríklad v zdraví oslávil v marci. Oslavovať dožitie 40tky mi pripadá totiž smiešne. Okrem toho, že sa ich človek dožije, sa vlastne ničím výnimočným pričiniť nemusí. Podobné oslavy považujem však ako každá slovač za dobrý dôvod posedieť si v rodinnom kruhu, vypiť a zabaviť sa. Osobne nič viac.
Oveľa viac považujem za dôvod oslavovať niečo, o čo sa musí človek pričiniť vlastnými silami či schopnosťami.Či už v civilnom živote úspechy v škole, práci, ak ostanem pri športe, tak významné víťazstvá alebo osobné úspechy v podobe umiestnení či osobných rekordov.....
Čítajte viac
 

(16.máj 2009)                                     Chodecká Trojkoruna 2009                                                                            
O tom, že budem štartovať na chodeckých pretekoch Praha-Brandýs som bol rozhodnutý hneď na druhý deň po bežeckej 100vke v Nitre. Cítil som sa až prekvapivo dobre a na chodeckú zmenu sa opäť tešil.O tom však, že budem štartovať nie na jedných, ale hneď troch ani nie 24hodín po sebe následujúcich chodeckých pretekoch, navyše necelý týždeň po stovke, som ešte pár dní pred tým ani netušil...Čítajte viac

(30.apríl 2009)                       Apríl 2008 - 83km , apríl 2009 - 839km                                                                 
  Tak ako som presne pred rokom prežíval bežecky i psychicky náročné obdobie, o to viac sa cítim dobre teraz a snažím sa to i vychutnávať. Samozrejme, neprišlo to samé a hneď, ale verím, že má na tom zásluhu aj skúsenosť a ponaučenie z predchádzajúcich zdravotných problémov. Málo nabehaných kilometrov v príprave, na druhej strane veľa náročných pretekov naplno bez oddychu v priebehu dvoch rokov, to moc spolu nejde... A spoliehať sa na kilometre v nohách roky predtým môže vydržať tiež len určitý čas... Sú veľmi dôležité, ale aj baterky treba občas dobíjať...Čítajte viac 
 (23.apríl 2009)                   Jak za starych časů:-)... pokračovanie z Olomouca                                             
  Opäť som bol súčasťou chodeckých pretekov, v ktorých som však snáď po prvýkrát v živote nemal ani šajnu, čo môžem od seba očakávať. Po asi 300m od štartu som sa prepadol niekde okolo celkového 20-25.miesta, viacero chodcov predo mnou však boli juniori a ženy, ktorí štartovali na 10km. Úplne vpredu šliapal tempom, aké by som už ja momentálne asi ani nevyvinul, čerstvý slovenský rekordér na 50km Matej Tóth po boku s Tonom Kučmínom , obaja v dresoch extraligových klubov Dukly Praha a SKP Pardubice....Čítajte viac

(17.apríl 2009)                     V Smetanových sadoch po 18tich rokoch...                                                                           Na Olomouckej dvadsiatke som v minulosti štartoval trikrát , z toho raz ešte ako 20ročný počas základnej vojenskej služby v ASVŠ Dukla Banská Bystrica. Týždeň po svojej prvej ostrej pretekovej 20tke v Becescabe, kde som si vytvoril osobný rekord 1:27:20, som sebavedomo nastúpil na štart v Smetanových sadoch s cieľom pokúsiť sa osobný rekord opäť zlepšiť. Po desiatich kilometroch som zišiel z trate, k osobnému rekordu by som sa zďaleka ani nepriblížil. Darmo vtedy hlava chcela, telo na dva kvalitné výkony v priebehu týždňa ešte pripravené nebolo.....Čítajte viac

(9.apríl 2009)                                    Opäť chôdza?... A prečo nie...:-)                                                                  
 Keď som pred dvomi rokmi na atletickom svetovom šampionáte veteránov v Riccione titulom majstra sveta (v kategórii M35) v chôdzi na 20km skompletizoval svoju medailovú zbierku, považoval som to za symbolický koniec svojej chodeckej kariéry.
Určite by ma vtedy nenapadlo, že sa ešte niekedy na štart chodeckej 20tky postavím.Odvtedy som si síce zoparkrát , keď som mal chuť, išiel miesto behania voľne zachodiť, čoraz viac to však bolo menej a za posledný rok už vôbec. Chôdza mi postupne prestala chýbať, našiel som radosť v behaní, v ktorom som si našiel aj nové výzvy a motiváciu....
Čítajte viac

(3.apríl 2009)                     ČSOB Bratislava marathon, ale nielen o ňom...                                 
  Na štart maratónu v Bratislave som sa postavil tretí krát, chýbal som len na tom prvom v roku 2006 pod názvom "TBC marathon". Na ten sa po jeho ukončení spustila vďaka viacerým nedostatkom v organizácii zo strany účastníkov značná dávka kritiky. Neviem posúdiť, kvôli zraneniu som neštartoval, avšak už po druhom ročníku boli vyjadrenia na organizáciu podujatia veľmi pozitívne. Myslím, že nielen podľa môjho názoru mala na tom najväčšiu zásluhu vtedy ešte aktívna pretekárka a výborna maratónska bežkyňa Andrea Berešová. Predsa len, kto môže o potrebách maratóncov vedieť viac ako ten, kto sa mu niekoľko rokov aktívne venuje?.....Čítajte viac                              

(1.apríl 2009)                            Dudinská 50tka v znamení rekordov                                                              
  Keď pred deviatimi rokmi Fín Valentin Kononen pred OH v Sydney vytvoril traťový rekord Dudinskej 50tky výkonom svetovej extratriedy 3:39:34h, sedel som po vzdaní sa tesne po 20.km na obrubníku chodníka pri trati a snoval ďaľšie plány na splnenie olympijského limitu. Nakoniec sa mi to v poslednej možnej chvíli na Waterford Crystal Grand Prix v Dubline podarilo a v Sydney neskôr podal celkom slušný výkon. Po prejdení cieľom v mix zone som sa stretol s Valentinom, ktorého diskvalifikovali necelých 5km pred cieľom, keď bol stále v hre o medailu. Bol pochopiteľne smutný, v Sydney chcel totiž úspešne ukončiť svoju úspešnú chodeckú kariéru....Čítajte viac

(23.marec 2009)                     Pred chodeckým i maratónskym víkendom.                                                         
   Na najbližší víkend sa celkom teším. Po dvoch rokoch idem najprv do Dudiniec, aby som sa prvýkrát od roku 1984 na chodecké preteky Dudinská päťdesiatka len prizeral.Pred štvrťstoročím som v tomto kúpeľnom mestečku ako mladší dorastenec štartoval na 10km, v sobotu čaká premiéra na tejto chodeckej trati môjho syna. Budem mu držať palce, aby sa k môjmu vtedajšiemu výkonu 48:06min priblížil čo najviac.Určite si rád pozriem aj časť pretekov na 50km, kde by mali štartovať nielen najlepší slovenskí chodci, ale aj veľmi kvalitná zahraničná konkurencia....Čítajte viac

(6.marec 2009)                         Po 30tich rokoch už z tréningu vedu nerobím                                     
     O tom, že má pre športovca význam viesť si tréningový denník, niet pochýb. Môj prvý v dvanástich rokoch som si dlho viesť nevydržal, ale aspoň mi pomohol s odstupom času nájsť presný deň, kedy som absolvoval svoj prvý chodecký tréning a prvé preteky.Od 15tich rokov som si tréningový denník písal zodpovedne, najprv do obyčajného linajkového zošita, neskôr , keď som sa dostal do strediska vrcholového športu v Banskej Bystrici, do predtlačeného, aký pozná snáď každý športovec, ktorý bol v nejakom športovom stredisku či klube.....Čítajte viac

(13.február 2009)                             Moje bežecké a chodecké začiatky (12)                                                 
      Keď ma napadla myšlienka písať o svojich športových začiatkoch, nemal som jasnú predstavu, ako a dokedy budem pokračovať. Písal som všetko spontánne tak, ako sa mi oživili spomienky a snažil sa vystihnúť momenty , ako a prečo práve beh či chôdza. V poslednom pokračovaní som sa dostal akurát do obdobia, keď som rovnako ako v tomto roku môj syn Peťo prestúpil zo žiackej kategórie do dorasteneckej....Čítajte viac  

(6.február 2009)                           Moje bežecké a chodecké začiatky (11)                                                      Začiatkom marca 1984 som dostal pozvánku na svoje prvé sústredenie Centra talentovanej mládeže v Dudinciach, kde som sa zoznámil aj s inými mladými slovenskými chodcami. V tomto známom kúpeľnom mestečku som absolvoval o tri týždne aj svoje prvé preteky v dorasteneckej kategórii, a to hneď na 10km....Čítajte viac

(14.január 2009)                            Moje bežecké a chodecké začiatky (10)                                                        
  Titul žiackeho majstra Slovenska 1983 v chôdzi na 3km ma povzbudil a dodal mi chuť do následujúcej zimnej prípravy, po ktorej bol zo mňa „už“ 15 ročný mladší dorastenec. Tréning, na rozdiel od minulých rokov zameraný oveľa viac aj na chôdzu, som už zobral naozaj zodpovedne.... Čítajte viac

(2.január 2009)                          Pred polrokom konečná...A opäť na štarte...                                               
   Svoj blog som si začal písať, keď som mal jedno z ťažších období, akých sa v živote  vyskytne určite viac, či už v osobnom alebo profesijnom živote.Keďže môj blog je však hlavne o behu či chôdzi, ktorým sa aktívne venujem od svojich desiatich rokov, ostanem pri nich. Z tohto pohľadu bola jar 2008 pre mňa náročná  psychicky preto, lebo po zdravotných problémoch s chrbticou a platničkami som sa naozaj vážne obával, či budem môcť ešte aspoň rekreačne behať....Čítajte viac

(26.december 2008)                        Moje bežecké a chodecké začiatky....(9.)                                                        
     Obdobie zima 1982 - jar 1983 bola v nasmerovaní mojej športovej kariéry dosť významná. Venoval som sa síce stále hlavne bežeckému tréningu, čoraz viac však už aj chôdzi, hoci žiadny tréningový denník som si neviedol....Čítajte viac
(16.decebmer 2008)                             Tri dni po knokaute opäť v ringu...                                                                        
     Pred niečo vyše mesiacom som sa motal po Ríme ako rímsky vojak po boji. Deň po 100vke som chodiť normálne nemohol, ak, tak veľmi pomaly a na vystretých nohách. Keď som ich len trochu pokrčil v kolenách, hmotnosť tela predné stehná neudržali a padal som na zem. Raz sa mi to podarilo v blízkosti Kolosea, kde som nechtiac trochu zakopol o krivú dlažobnú kocku....Čítajte viac 

(28.november 2008)                        23.môj štart v Taliansku, prvý bežecký...                                                              
     Nielen o tom, aké rozdielne dokážu byť dve polovice, alebo čo mala spoločné moja prvá bežecká 100vka s prvou chodeckou, ale aj o tom, prečo ma čím ďalej viac láka ultrabeh, je pokračovanie mojich zážitkov z priebehu pretekov na SP a ME v behu na 100km....Čítajte viac

(21.november 2008)     23.môj štart v Taliansku, prvý bežecký....(pokračovanie)                                            
  Taliansko je krajina, kde som počas svojej športovej kariéry absolvoval najviac zahraničných štartov a kde sa mi zvyklo celkom dariť. Doteraz to boli všetko chodecké preteky, tie prvé v júni 1990 na 25km so štartom v Ríme spod Kolosea a cieľom v pápežovom víkendovom sídle Castelgandolfo. Skončil som vtedy na treťom mieste. Čítajte viac

V roku 1997 na Svetovom pohári v chôdzi v českých Poděbradoch slovenská chôdza zaznamenala v súťaži družstiev svoj doteraz najväčší úspech.K striebru družstva SR sa mne podarilo vtedy prispieť 16.tym miestom výkonom 3:51:30h, len 8 sekúnd za osobným rekordom.O rok neskôr sa mi podarilo vybojovať si účasť na ME v atletike v Budapešti, kde som opäť na chodeckej 50tke za 3:55:37h skončil dvanásty. O necelé tri mesiace – v novembri som si v Taliansku prvýkrát vyskúšal, ako chutí dvojnásobná trať a svoju prvú chodeckú 100vku som aj šťastne dokončil. Prečo som si spomenul akurát na tieto zdanlivo nesúvisiace podujatia?.... Čítajte viac
Pred štartom 46.ročníka Považského maratónu v Novom Meste nad Váhom, prvýkrát na Slovensku organizovaného maratónu na dráhe, som sa po minulotýždňovom Dni Supervytrvalca v Žiline cítil dobre a celkom sa naň tešil. Predsa len, bežať maratón na tartane, teda 105 a pol kola, bolo niečo nové a výnimočné. Navyše, núkala sa možnosť prekonať nielen najlepší slovenský výkon J.Gyurkeho z roku 1998 v maratóne na dráhe, ale aj možnosť zlepšiť v medzičasoch oficiálne slovenské rekordy I.Magyara v behu na 25km a 30km z roku 2005.
Zážitok zo Zlatej tretry v Ostrave mi dodal ešte viac chuti do tréningu. Na jesenných Majstrovstvách Stredoslovenského kraja v Žiline som v behu na 600m nastupoval ako jeden z favoritov na titul. Laco bežal v prvom z dvoch rozbehov, ja v druhom…
-„Tréner, nerozbehli to akosi pomaly?“-spýtal som sa trénera, neuvedomujúc si,že mne to vlastne mohlo len vyhovovať....
Čítajte viac

 (9.október 2008)                                 MMM - hoci bez osobáku, nevadí
Tak ako som sa na nedeľu a štart na MMM tešil, tak som po príchode do Košíc v sobotu večer veril, že na druhý deň sa počasie umúdri. Pršalo, bolo zima a fúkal vietor.Nikdy doteraz vo svojej kariére som sa pred pretekmi počasím nezaťažoval. Jednoducho som si povedal, že to neovplyvním, každý má podmienky rovnaké, záleží len, ako sa kto s nimi vysporiada...Čítajte viac

 (24.september 2008)                         Moje bežecké a chodecké začiatky...(5.)
Po prvých pretekoch v Staškove som postupne získal viacero bežeckých víťazstiev, prvé v Dobrej u Frýdku hneď v novembri 1979.Počas ďaľších dvoch rokov sme v našej kategórii žiakov s Lacom už patrili na Slovensku medzi najlepších...Čítajte viac

 (16.september 2008)                           Osobák na MMM?...A prečo nie?...
Pred niečo vyše mesiacom som sa tešil, že presne po roku sa mi podarilo vcelku úspešne  dokončiť celý "ostrý" maratón, a už mi v hlave pobehujú myšlienky o novom osobnom rekorde. Keby mi to niekto pred pár mesiacmi povedal, asi by ma tým dobre pobavil. Hoci – ako sa poznám, neodpustil by som si poznámku, že „nič nie je nemožné“....Čítajte viac 

 (3.september 2008)                          Moje bežecké a chodecké začiatky....(4.)
Keď som sa pár dní pred mojimi prvými pretekmi dozvedel, že pôjdem „až“ do Staškova,30km od Kys.N. Mesta    , nevedel som sa dočkať. Poslednú noc som tuším ani zaspať nemohol......Čítajte viac
 

 (13.august 2008)                               Po vyše roku opäť v cieli maratónu
Najkrajší,najťažší,najsrdečnejší...Takéto prívlastky za 25 ročníkov získal Rajecký maratón, ktorému by som v tomto roku pridal aj najupršanejší. Teda aspoň pre mňa určite bol. Počas dlhoročnej športovej kariéry, či už vrcholovej chodeckej, ale aj v posledných rokoch bežeckej, som totiž preteky v neustálom daždi či doslova v  lejaku či prietrži mračien neabsolvoval.Rajecký maratón  je známy skôr  tým, že ho väčšinou sprevádzajú veľké horúčavy...Čítajte viac

 (5.august 2008)                               Moje bežecké a chodecké začiatky...(3)
Od prvého tréningu som patril k jedným s najpravidelnejšou dochádzkou a hoci som mal len 10rokov, začal som hltať každú informáciu o atletike a bežcoch ako Sebastian Coe, Mirus Jifter, Alberto Juantorena, Steve Ovett. Zošit s  obrázkami formúl, ktoré som dovtedy zbieral, som zrazu vymenil za obrázky bežcov, ktorými som polepil pol steny detskej izby...Čítajte viac

 (29.júl 2008)                                         Bez viery sa vyhrávaťnedá...
Svoj blog som si začal písať, keď som prežíval ťažké obdobie, kedy som sa obával, či budem môcť ešte vôbec behať.Všetko, čo si tu zaznamenávam, píšem,kedy chcem a ako to cítim v danom okamihu. Blog mi slúži zároveň vlastne aj ako pamätníček, ku ktorému sa rád neskôr vrátim.Tak ako napr. aj teraz.V jednom príspevku som na konci napísal ,že verím,že bude opäť lepšie a s odstupom času si ako už neraz poviem, že možno to takto všetko malo byť. Možno.....Čítajte viac

 (23.júl 2008)                               Moje bežecké a chodecké začiatky...(2.)
Prišli sme v utorok so Števom na štadión o čosi skôr,veď z domu som to mal tri minúty pešo. Postupne sa schádzali mladší aj starší bežci, niektorí v tých istých teplákových súpravach, ako mal na sebe Števo…-“Ahoj“, pozdravil nás jeden z nich, bežiaci po škvárovej dráhe zo zákruty....Čítajte viac

 (18.júl 2008)                                 Moje bežecké a chodecké začiatky...(1.)
V lete,počas školského roka som zvykol naháňať futbalovú loptu každý deň hneď, ako som prišiel zo školy. V zime zas malú loptičku alebo puk hokejkou. Počas prázdnin som od rána ťahal kamarátov z postele a od televízie. Vždy sa niečo našlo, len aby som nesedel doma. ....Čítajte viac

 (9.júl 2008)                                              "Čože je to päťdesiatka"...
Čože je to päťdesiatka ,pre mňa je to trasa krátka":-) - mohol by si zaspievať upravenú pesničku jeden z najúspešnejších slovenských chodcov histórie, ktorý práve v roku 1982 ,keď som sa rozhodoval medzi behom a chôdzou ,dosiahol svoju prvú veľkú medailu z vrcholného atletického podujatia, a to na ME v Aténach. Sedel som vtedy nalepený pri obrazovke a s obdivom hľadel na chodeckú 20tku, kde na 2. a 3. mieste dopochodovali za španielom J.Marinom dvaja čechoslováci - Jozef Pribilinec a Pavol Blažek.....Čítajte viac

 (24.jún 2008)                                         Všetko zlé je na niečo dobré
Zdá sa, že som späť.Teda aspoň čo sa týka behania. Na akej výkonnostnej úrovni ,ukáže čas a motivácia. Výkonmi sa zatial nezaťažujem, zďaleka už nie sú u mňa na prvom mieste. Viac ako dva mesiace trvalo, kým som sa znovu po zdravotných problémoch postavil na štartovú čiaru bežeckých pretekov. Pred mesiacom som o niečom podobnom ani neuvažoval, tešil som sa totiž aj z dvoch kilometrov z nohy na nohu, neskôr z 5-8km.....Čítajte viac

 (9.jún 2008)                                              Kto vydrží, ten sa dočká...
Kedysi, ešte ako chodec som sa chodil na Kysucký maratón dívať, neskôr, v roku 2002, na sklonku chodeckej kariéry, som sa vo veku 33rokov na štart postavil prvykrát. Bol to môj prakticky prvý maratón ( ak nerátam Rajec 1992 :-), a mal som z neho veľmi dobrý pocit. Po zdravotných problémoch v tom roku  som sa totiž na štart postavil z minimálneho tréningu s cieľom odbehnúť maximálne 1/2maraton a potiahnúť kamaráta, ktorý bol favoritom v kategórii nad 4.....Čítajte viac
 

 (11.máj 2008)                                          Cez utrpenie ku hviezdam
Cez víkend sa Čeboksaroch (RUS) konal ďaľší ročník svetového pohára v chôdzi, ktorý bol doslova koncertom svetových výkonov.Rus Denis Nižegorodov vytvoril svetový rekord na 50km (3:34:14 hod), junior Alexej Bartsaykin vytvoril juniorsky svetový rekord na 10km , Olga Kaniskinova zaostala za svetovým rekordom na 20km o sekundu, J.Francisco Fernandez prekonal rekord SP ,rovnako ako aj juniorka Tatiana Kalmykova na 10km....Čítajte viac 

 (30.apríl 2008)                                                Maličkosť, ale poteší....
Včera ubehol akurát mesiac odvtedy, ako sa mi moje telo vzpriečilo a povedalo dosť... Ani meter viac.... Nebralo ohľad na to, že bežím na celkom slušný výkon aj umiestnenie v maratóne, na ktorý som sa celú zimu pripravoval. Zbytočne ho chcela hlava presvedčiť...Keď nie ,tak nie...Dnes, s odstupom času sa na to dívam ináč – nakoniec, ako vždy....Čítajte viac

 (20.apríl 2008)                                               ....žeby konečná...?
Vraví sa, a verím tomu, že ako sa človek v živote správa,tak sa mu to v živote vráti- skôr či neskôr,v dobrom i zlom. Nie raz ma o tom život presvedčil.Tak isto to platí aj v správaní sa k svojmu telu. Vrcholový športovec ho počas kariéry moc nešetrí,naopak,nie raz ho vystavuje extrémnej záťaži,na ktorú ľudský organizmus pôvodne stvorený nebol.Podobne je to aj v mojom prípade,a to bez ohľadu na to,že som sa vždy snažil regenerácii a životospráve prikladať veľký význam....Čítajte viac

 (10.apríl 2008)                                                            Keď silná vôľa nestačí
Na tohtoročný maratón v Bratislave som sa veľmi tešil,okruhových mestských maratónov som totiž zatial moc nebežal,vlastne len MMM v Košiciach 2004 (2:27:53h) a vlani v Bratislave. Hoci mám rád aj menšie maratóny s obrátkou,ktoré majú svoje čaro,na kvalitné výkony mám pre svoju atmosféru radšej mestské maratóny.Predsa len ako chodec som bol dlhé roky zvyknutý pretekať na 2km okruhoch,na významných svetových podujatiach väčšinou plných divákov.....Čítajte viac 

 (10.apríl 2008)                                          Moja prvá chodecká stovka
Rád spomínam na okamih, keď som ako 12.ročný nadejný bežec išiel radšej do hudobnej školy (chodil som na klavír, čo ma vôbec nebavilo, otec muzikant sa však asi vo mne videl...),lebo sme mali na tréningu kontrolné preteky v chôdzi na 3km. Nevedel som si totiž predstaviť absolvovať bez prestávky 7 a pol okruhu na štadióne. Tak ako som si neskôr, keď som sa už venoval chôdzi, nevedel predstaviť 10km, 20km, o 50tich ani nehovoriac.......Čítajte viac

imageimage image image                      image